Muži v tógach
Národným odevom rímskeho občana bola tóga alebo tunika. Široká, slávnostná a nemotorná tóga. Slávnostná tóga je symbolom vyrovnanosti rímskeho ľudu. Ak niekto použil strih alebo ozdobu, ktorá sa líšila od tradičnej, strácal svoju dôstojnosť a niektorí ho pokladali za zoženšteného. Tóga bola zložená z dvoch obdĺžnikových pásov látky, zošité na bokoch a na pleciach. Voľná tunika siahala po lýtka, pokiaľ sa neprepásala opaskom, inak by sa dĺžka mohla ľubovoľne nastaviť. Nemala rukávy a ramená chránili čiastočné záhyby.
Slobodní mládenci nosili od detstva tógu zdobenú širokou červenou obrubou. Až v ich šestnástom roku života ju vymenili pri slávnostnom obrade za čisto bielu tógu bez obruby. V skorších časoch Ríma tógu s červenou obrubou nosili len králi.
Po stáročia sa črty tógy nemenili, no jej rozmery a spôsob nosenia prešli niekoľkými zmenami. Tóga pozostávala len z jedného kusu látky elipsovitého tvaru. Šírka sa menila podľa dobovej módy a dĺžka mala mať tri výšky postavy. Ovíjala sa okolo tela tak, že tvorila záhyby, ktoré nechávali voľné iba pravé rameno.
V posledných rokoch cisárstva sa na tóge veľa zmenilo. Ľudia zistili, že nosiť tógu je strašne komplikované. Možno bola slávnostná, ale hlavne nepohodlná a nemotorná. Snažili sa jej dať praktickejšiu podobu, no čím viac strácala na objeme , tým viac na nej pribudlo výšiviek a ozdôb. Nakoniec bola až priveľmi prepychová na normálne nosenie, tak sa používala len ako obradné rúcho pri ceremóniách.