Dom obyčajného ľudu

 

Väčšina ľudí bývala v bytoch, ktoré boli veľké stavby s podobnou štruktúrou ako naše terajšie najštíhlejšie stavby. Boli to 20 metrov stavby, na ktorých sa dalo postaviť aj päť poschodí. Mali veľa veľkých dverí a okien.[1]

Budovy boli striedavo stavané z dreva a kameňa a vkusne obložené tehlami. Na najvyššej stene boli terasy, ktoré dávali izbám vzduch a svetlo. Spodná časť budovy bola väčšinou otvorená a tvorila priestranné podlubie, ktoré „chránilo“ obchody umiestnené vedľa seba. Nad podlubím boli kryté terasy, ktoré vyzerali ako niečo medzi izbou a terasou, kde pestovali popínavé rastliny a kvety

V niektorých budovách bolo prízemie určené na bývanie. Ale to už bolo veľmi luxusné a moderné. V iných stavbách sa na prízemí bývalo, ale nachádzali sa tam aj obchodné miestnosti. Izby boli totiž rozdelené horizontálne na dve časti. V dolnej časti bol obchod a v hornej žila rodina majiteľa obchodu a robotníci, ktorí cez deň pracovali v obchode. Byty na horných poschodiach sa prenajímali a v každom byte bývala jedna rodina. Byty boli stavané tak, aby nájomníkom vyhovovali.

Nájomné však bolo priveľmi vysoké. Preto mnohé rodiny prenajímali jednu alebo dve izby, v ktorých bývali viacerí podnájomníci, aby zvládali výdavky. Aby sa majiteľ bytov vyhol nepríjemnostiam, ktoré vznikali často z maličkostí, správu bytov prenechal na 5 rokov niekomu, kto by ťažil z ustavičného zvyšovania nájomného.  Nájomníci si často vymýšľali všetky možné výhovorky aby oddialili platenie.